Slovenský zápas s vysokými schodkami verejných financií nie je unikátny. Naši západní susedia riešia rovnaký problém. Po mnohomesačnej diskusii poslanci minulý týždeň schválili takzvaný konsolidačný balíček – súbor opatrení, ktoré by mali rozpočtové deficity v najbližších rokoch znížiť.
Každá zahraničná skúsenosť je pre domácich politikov prínosná. Jednak nemusia vymýšľať už vymyslené veci, jednak sa môžu poučiť z chýb iných. Český konsolidačný balíček v mnohom spadne do druhej menovanej kategórie. V najväčšej miere totiž dopadne na rodiny s deťmi, ktoré patria do strednej príjmovej triedy.
Deficit má znížiť najmä zvyšovanie daní
Cieľ konsolidačného balíčku je pomerne ambiciózny. V nasledujúcich dvoch rokoch má znížiť schodok verejných rozpočtov približne o 150 miliárd korún (6 miliárd eur), pokles deficitu o necelých 100 miliárd korún má priniesť už v budúcom roku.
Rozpaky budí rozloženie opatrení medzi príjmovú a výdavkovú stranu verejných rozpočtov. Hoci v Česku vládne koalícia zložená z pravicových a stredových strán – aspoň takto svoju orientáciu deklarujú – takmer polovica opatrení smeruje k zvýšeniu daní a odvodov. Od pravicovej vlády voliči zrejme očakávali skôr hľadanie úspor na strane výdavkov.
Schválený balíček sa týka veľkej časti daní, ktoré obyvatelia Česka platia. Zvýši sa zdanenie práce a živnostenskej činnosti, zvýši sa zdanenie spotreby a zvýšia sa aj dane z majetku. Okrem toho sa zvýši napríklad aj cena diaľničných známok.
V oblasti zdanenia spotreby česká vláda pristúpila k zmene sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daní. Základná sadzba DPH vo výške 21 percent ostane bez zmeny, dve znížené sadzby vo výške 10 a 15 percent sa zjednotia do jednej sadzby vo výške 12 percent. Do zvýšenej sadzby DPH sa presunú niektoré služby (napríklad opravy či kaderníctva), ale aj nápoje a čapované pivo – potraviny a stravovacie služby všeobecne pritom zostanú v zníženej sadzbe.
Pomerne výrazne porastie tiež spotrebná daň z liehu a nikotínových výrobkov. Tá prvá vzrastie v budúcom roku o 10 percent, v ďalšom roku opäť o 10 percent a v roku 2026 ešte o ďalších päť percent. V priebehu nasledujúcich rokov sa bude zvyšovať aj daň z alternatívnych nikotínových výrobkov, teda e-cigariet a nikotínových vrecúšok.
Na druhej strane spotrebná daň z tichého vína zostala na nulovej úrovni. Tu sa zrejme prejavilo voličské ukotvenie niektorých koaličných politikov na moravskom vidieku.
Ďalšie náklady prinesie českým občanom vyššia daň z nehnuteľností. Tá má odlišnú výšku podľa typu nehnuteľnosti, veľkosti obce a do tejto výšky môžu čiastočne zasahovať aj obecné samosprávy. V priemere by sa mala zvýšiť na 1,8 násobok súčasnej výšky.
Zaplatia to rodiny zo strednej vrstvy
Citeľný zásah do rodinných rozpočtov prinesú aj zmeny v dani z príjmov fyzických osôb a zvýšenie odvodov. V prípade dane dôjde k zrušeniu viacerých daňových úľav. Zvýši sa tiež základ dane a odvodov pre samostatne zárobkové osoby. Zamestnancom sa zase zvýši sadzba nemocenského poistenia. Zmeny pritom odstránia niektoré z prorodinných prvkov, o ktorých Štandard nedávno informoval.
Českým živnostníkom sa v najbližších rokoch zvýši minimálny vymeriavací základ pre odvody. Zo súčasných 25 percent priemernej mzdy sa v priebehu troch rokov zvýši postupne na 40 percent. Druhou zmenou je zvýšenie skutočného vymeriavacieho základu pre odvody z 50 na 55 percent daňového základu.
U dane z príjmu sa mení hranica zdanenia vyššou sadzbou – na rozdiel od Slovenska je v Česku táto daň progresívna. Príjmy do 48-násobku priemernej mzdy sú dnes zdaňované sadzbou 15 percent, príjmy nad touto hranicou sadzbou 23 percent. Od budúceho roka sa hranica vyššieho zdanenia zníži na 36-násobok priemernej mzdy.
Najciteľnejšie sa zmeny dotknú rodín s deťmi. Schválené zmeny rušia daňovú zľavu na partnera bez zdaniteľného príjmu – najčastejšie sú to manželky v domácnosti – respektíve obmedzujú zľavu na partnera, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov. Ďalšou zrušenou úľavou je zľava za umiestnenie dieťaťa v predškolskom zariadení, ktorou štát čiastočne kompenzoval náklady rodičov na materské školy. Zrušená bola aj daňová zľava pre študentov.
Podľa medializovaných výpočtov daňových poradcov najviac na zmeny doplatia strednopríjmové rodiny s malými deťmi. Modelový príklad zamestnanca s hrubou mzdou vo výške 50-tisíc korún (2 000 eur) a dvoma deťmi vo veku tri až šesť rokov ukazuje zvýšenie ročného daňového a odvodového zaťaženia o takmer 63-tisíc korún (2 500 eur), teda o viac než desatinu hrubého ročného príjmu.
Relatívne nižšiu záťaž predstavujú zmeny pre nízkopríjmové i vysokopríjmové skupiny. Modelový príklad daňovníka s dvoma deťmi a mesačným príjmom vo výške 20-tisíc korún (800 eur) ukazuje dopad vo výške necelých troch percent hrubého príjmu. Nadštandardne zarábajúcemu daňovníkovi s hrubým mesačným príjmom 160-tisíc korún (6 500 eur) sa dane a odvody zvýšia o päť percent, ak má dve malé deti, no len o dve percentá, ak je bezdetný.
Necitlivosť voči rodinám sa prejavuje aj v iných daňových zmenách. Napríklad plienky či dojčenská voda boli zaradené do vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty.
Určitú úľavu rodinám s najmenšími deťmi prinesie od budúceho roku zvýšenie rodičovského príspevku. Celková čiastka, ktorú rodič môže dostať, sa zvýši z 300- na 350-tisíc korún (z 12- na 14-tisíc eur). Mesačnú výšku príspevku si v Česku určuje rodič – až do výšky 70 percent hrubého príjmu – a príspevok môže poberať do vyčerpania celkovej čiastky. Kritici upozorňujú, že príspevok bol naposledy valorizovaný v roku 2020 a súčasné zvýšenie nie je dostatočné ani na to, aby pokrylo infláciu za posledné tri roky.
Český prístup k znižovaniu rozpočtového schodku tak budí rozpaky. Zachovať podporu rodín a zároveň znižovať deficit nie je jednoduché. Napriek tomu sa prijaté opatrenia nezdajú v súlade s deklarovaným ideovým ani reálnym voličským zakotvením vládnych strán.
Pre mnohé české rodiny bude konsolidácia verejných financií zrejme znamenať, že po obdobiach koronavírusovej pandémie a vysokej inflácie prežijú ďalšie obdobie znižovania životnej úrovne.